Prvú dieru do sveta urobili pánskou spodnou bielizňou. Spolumajiteľka úspešnej firmy VIERA BENIAKOVÁ sa teší do penzie, ale kto povedie ich podnik, to zatiaľ nevie.

Myslel som si, že viem, čo znamená výraz energická žena. Podnikateľka, spolumajiteľka firmy Favab, ktorá oblieka dámy do šiat a mužov do pyžám, Viera Beniaková ma však presvedčila, že som si to ani len predstaviť nevedel. Náš rozhovor bol trochu chaotický, emotívny a osobitý.

Čím ste chceli byť, keď ste boli malá?

Tam by som nezačínala. Začala by som tam, kde sme začínali s našou značkou. Matka troch detí nevedela, kde sa zamestnať. S manželom Ondrejom sme teda založili firmu.

Zastavte sa. Nech to má poriadok. Odkiaľ ste?

Som Bratislavčanka.

Ozajstná?

Nó. Moji rodičia sa tu zoznámili. Po maďarsky neviem a po nemecky som sa naučila v škole. Maďarčina je veľmi ťažká. Nemčina mi pomohla v podnikaní. Angličtina mi nešla do gebule. Dnes je to už inak, je to jednoduché, keď chceš, tak ide všetko.

Čo ste robili pred tým, než ste začali podnikať?

Vyštudovala som knihovníctvo. Môj manžel je strojár. Robil pri strojoch, ktoré dopriadali lycru. (inak elastan, vlákna tohto mate­riálu sa dajú natiahnuť až do trojnásobnej dĺžky a po uvoľnení ťahu sa opäť stiahnu na pôvodnú dĺžku). Spočiatku ju výrobcovia pridávali do pančušiek. Neskôr ju ako novinku začali opriadať bavlnou. Z toho uplietli úplet, ktorý farbili, aby videli, kde je lycra prasknutá. Manžel vymyslel, ako nastaviť ťah strojov pri opriadaní tak, aby sa úplet netrhal. Vytrápil sa s tým. Keď bola látka v poriadku, vyskúšali sme z nej šiť. Bolo to po Nežnej revolúcii ešte za federácie.

Manželovi napadlo niečo z toho, čo vyvinul, ušiť?

Bolo by škoda nevyužiť to. Vymysleli sme kolekciu pánskej spodnej bielizne. Môj manžel bol vždy veľký chlap. Nevedela som mu kúpiť tielko ani boxerky. Naša prvá séria mala dvanásť kusov. Keď sme ju už mali, tak čo s ňou?

Hneď ste si trúfli ísť na výstavy.

Nevedeli sme, čo so sebou, tak sme šli najprv do Trenčína. V tom čase sme už mali tri deti. Zoznámili sme sa, keď som robila okrem iného vychovávateľku.

Ako konkrétne ste sa zoznámili.

Ja som bola vychovávateľka na internáte a on študent. Bol v poslednom nadstavbovom ročníku. Našiel si ma. Asi sa mu páčilo, že som robila sedem rokov gymnastiku. Ja nie som hyperaktívna iba rečami.

Je medzi vami nejaký zásadný vekový rozdiel?

Zásadný nie je. Veď sa na nás pozrite.

Veď som si všimol. Myslel som, že ste mladšia. Takže ste si našli zajačika?

Nebláznite. Som staršia iba o dva a pol roka. Možno som mohla aj v iných vodách zaloviť. Ja som taká veverica. Ale keď má žena tri deti, musí sa obracať. Inak sa to nedá.

Tri deti na začiatku podnikania, to asi nebolo jednoduché.

Chcela som sa zamestnať, ale práve pre deti som bola vždy tá druhá, ktorú nevzali. Vždy bola nejaká baba lepšia, lebo nemala toľko detí. Nepomohlo, ani keď som argumentovala, že moje deti majú predsa dve babky. Mali pravdu. Keď sa mi podarilo zamestnať v hydrometeorologickom ústave, pracovala som len tri dni a už som musela zostať tri týždne doma s deťmi. Po skúšobnej lehote ma už nechceli. S manželom sme založili firmu a odvtedy fungujeme.

Ak k vám do firmy príde žena s troma deťmi, zamestnáte ju?

Ja nezisťujem, kto má koľko detí. U nás robia len ženy. Máme aj také, ktoré šli na materskú dovolenku. Aktuálne máme 35 zamestnankýň plus brigádnikov, ak treba. Pred kovidom a všetkými ostatnými „energetickými" prekážkami sme mali 65 zamestnancov.

Je to horšie?

Textil nie je na výslní. Väčšinou ho dovážajú lacnejšie z iných končín sveta. Naša kvalita nie je lacná. V európskych krajinách treba primerane platiť zamestnancov a odvádzať odvody. Sme špičkový výrobca, ale tým, že sme slovenský, musíme mať aj slovenské ceny. Na západe si môžu nahadzovať cifry, ako sa im zachce.

Predávate aj v zahraničí?

Robím veľkoobchod, pri ktorom sa mi zišla nemčina. Na výstave vo Viedni som získala veľkoobchodného zástupcu, ktorý pre nás uzatvára kontrakty. Česko a Slovensko robíme od samého začiatku. Mali sme aj veľkoobchod v Austrálii, ale už to vyšumelo. Už na výstave v Trenčíne nás oslovila na veľkoobchodnú spoluprácu firma z Moravy. V rovnakom roku sme v Prahe zabodovali na výstave Zlatá elegance 1996. Tam u nás začali objednávať aj Slováci. Doma nikto nie je prorokom. Potom nasledovali Zlatá Venuša – Bratislava, Zlaté ramínko – TextilWirdschaft a ostatné ocenenia.

Boxerky a slipy na manželovu postavu boli taký trhák?

Ponúkali sme všetky veľkosti. Zabralo, že sme prišli s novým, pohodlným materiálom s efektnými prvkami. V tom čase stálo desať najlacnejších slipov ako jedny naše. Vysvetľovala som, že jeden náš kus vydrží toľko ako desať ázijských a trebárs aj desať rokov zostane pekný.

Chce vôbec niekto mať tak dlho jednu bielizeň či šaty?

To je o inom. Sme takí kvalitní, že naše výrobky sú veľmi dlho ako nové. Naša klientela to oceňuje a neváha nakúpiť. Nevedia sa nabažiť. Niektoré zákazníčky k nám chodia pravidelne, iné raz za rok, ale o to viac nakúpia. Raz u nás nakupovala nejaká princezná z Arábie a na všetko si pýtala zľavu. Je to orientálny zvyk. Môj zlatý personál jej vysvetlil, že zľavu dostane iba na to, čo sme práve v zľave nemali. To, čo už bolo v zľave, jej predali bez ďalšej zľavy. A bolo vymaľované. Princezná v obchode nechala 2 500 eur. Raz u nás zasa nakupoval pán prezident Andrej Kiska. Mala na neho šťastie tá istá predavačka.

Dostal zľavu?

Skoro som odpadla, že nakupoval u nás. Bolo to úžasné. Poznal nás z Popradu, kde sme mali odberateľa, ktorý predával našu kolekciu.

Tú zľavu dostal?

U nás dostanete zľavu automaticky pri každom nákupe nad sto eur každý. Žiaľ, predavačka bola taká rozrušená, že ju nedostal. Bolo to zlaté a bol to pre ňu veľký zážitok. Sme radi, že obľubuje našu značku.

Arabská princezná tiež...

Tento rok sme na trhu už 33 rokov. Spočiatku sme šili bielizeň až do veľkosti európskeho chlapa. Európsky chlap je chlap. Manžel mal konečne čo vhodné a pohodlné nosiť. Ženy nám vyčítali, prečo z takého fantastického materiálu nerobíme aj niečo dámske, že môžu nosiť leda manželovo tielko. Časom sme sa prepracovali k bohatej dámskej kolekcii. Máme vyše 75 percent dámskej produkcie. Zostali sme verní kvalitným a jemným úpletom. Známi sme najmä špičkovými pyžamami. Tak pre dámy, pre pánov, ako aj pre celú rodinu. Naše pyžamá sú také kvalitné, že ich môžu pokolenia dediť.

Prečo máte fabriku vo Vrbovom, keď ste Bratislavčanka?

Bývala tu Trikota. Keď sme začínali, vybrali sme si tie najlepšie ženy vrátane majsterky.

Prvú kolekciu ste šili sama?

Maminka mala doma šijací stroj a šila som si podľa strihov z legendárneho časopisu Burda. Ale strihy pre novú kolekciu elastických úpletov nám robila majsterka z odevného učilišťa. Po úspešných výstavách sme začali šiť šaty. Dostali sme sa aj do veľkého obchodného reťazca. Ponúkali sme niečo nové, šmrncovné, elegantné a elastické. Chodila som robiť školenia predavačkám, aby vedeli, čo predávajú. To som sa nalietala! Bol to pre nás skvelý odrazový mostík, aby sme sa dostali do povedomia ľudí. Tovar sme predávali v obchodných reťazcoch a obchodných domoch na vlastných stojanoch a s vlastnými panelmi. Muselo sa to líšiť od tovaru v nudných všadeprítomných bielych policiach.

Aké máte plány do budúcnosti?

Teším sa do penzie. Naše tri deti k firme vzťah nemajú. Okrem toho sú ďaleko. Kristínka je v Austrálii. Maťko chcel zostať v Japonsku, kde mal frajerku. Lenže jej otec cudzinca nechcel. Tak sa vrátil na Slovensko, kde si našiel dievčinu napoly Japonku. Je to veľmi fajn žieňa. No a okrem nej sa zaľúbil do praženia kávy. Tomáško skončil filozofickú fakultu a teraz je šéfom firmy na rozvoz jedla. K Slovensku mu pribudlo Česko. Hľadáme nástupcu, ktorý by všetky naše snahy a úspechy patrične ocenil a zachoval renomé. Táto práca je náročná na čas, kreativitu, nervy a peniaze... Ak to robíme sami vo vlastnej réžii, musíme sa snažiť zvládnuť to.

Kto navrhuje kolekcie?

Manžel plus dve návrhárky, ale aj ja pomáham!

To nemyslíte vážne, že to má pod kontrolou starší škaredší chlap... Žartujem.

Nonono, nie je ani starý a ani škaredý! Volám ho Versace a on sa na to hnevá. Najprv vyberáme látky. Tie sú z Európy.

Nepriviezli ich tí Európania celkom náhodou z Ázie?

Látky máme z Európy. Je možné, že niekde na počiatku, trebárs vlákno, môže byť z Ázie. Krajina pôvodu našich látok je z Nemecka, nanajvýš z Turecka. Pôvodne sme mali hlavného dodávateľa v Česku, ale v posledných rokoch veľa fabrík zatvorili. Kopa výrobcov v Európe skončila. Trebárs čipku už v Česku nekúpime. Musíme zohľadňovať aj koncové ceny výrobkov. Nemôžeme si zapýtať ako Gucci, Versace... Turecko vyrába pekné a kvalitné materiály s certifikátmi. Každého nového dodávateľa testujeme.

Nechceli ste zavrieť?

Zatiaľ nie.

Mali ste obdobie, keď ste sa na to chceli vy osobne vykašlať?

Nikdy. Keď máte tri deti, pôžičky a úvery, nemôžete sa na niečo len tak vykašlať. Oddychujeme cez sviatky a počas dovoleniek. To je dôležité. Vyčerpaného človeka život nebaví.